Abovská dedina Chrastné vznikla v priestore širšieho stredovekého územia nazývaného pôvodne Sokol'. Založená bola v prvej polovici 14. storočia. Najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z roku 1357. Motív jej názvu korení v slove chrasť, ktorým sa označoval hustý krovinatý porast, huština na okraji lesa, prípadne samostatný mladý les. Od tohto slovenského názvu bol odvodený aj jeho maďarský variánt Haraszt, neskôr Haraszti. Jej pôvodnými feudálnymi majiteľmi boli pani z Rozhanoviec, potom bola pričlenená k panstvu Ploské a na prelome 15. a 16. storočia sa dostala do vlastníctva slobodného kráľovského mesta Košice.
Osídlenie Chrastného sa v minulosti v dôsledku historických príčin niekoľko krát vymenilo. Miestni obyvatelia sa však praktickí počas celého dejinného vývoja obce zamestnávali najmä poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, pripadne povozníctom. Bolo preto celkom prirodzene, že keď sa niekedy v druhej polovici 18. storočia zaoberali problémom čo si zvoliť za svoj znak, siahli po inšpirácií práve z oblasti týchto svojich výrobných činností.
O uvedenej skutočnosti svedčí zachovaný voskový pečatný odtlačok. Pečatidlo od ktorého pochádza táto pečať, bolo vyrobené v druhej polovici, najneskôr v poslednej tretine 18. storočia.
V strede pečatného poľa sa nachádza schematický stvárnený znak, ktorý je kompozíciou listnatého stromu s guľovitou korunou a vedľa neho situovaného veľkého slamenného včelieho úľa prevýšeného pravdepodobne šesťcípou hviezdou.
Strom celkom určite symbolizuje spomínané ovocinárstvo, úľ poukazuje na rozvinuté včelárstvo, ktoré bolo v oblasti s množstvom ovocných stromov celkom logické. Zároveň ho možno interpretovať aj ako naznačenie pracovnej usilovnosti dedinčanov. Hviezda je symbol všeobecný a dá sa chápať ako vyjadrenie veľkosti priestoru, či nebeských výšin.
Popísaná znaková zostava, ako aj jej jednotlivé časti sa využili pre tvorbu plnohodnotného historický opodstatneného erbu obce Chrastné.
Tento erb sa opiera o takmer 250 rokov starý znak obce a pripomína dnešným obyvateľom Chrastného dedičstvo po svojich dávnych predkoch aj ako svoje súčasne moderné znamenie.
